Preskočiť na obsah
Archív noviniek 2022
28. júla 2022
Odpadové vody. Neustále zdôrazňujeme, že kvalita aj kvantita našej vody je priamo spätá so správnou vodnou politikou, a že manažment odpadových vôd je prinajmenšom rovnako dôležitý, ako nakladanie s čistou vodou. Ako sme už spomínali, obce na Žitnom ostrove majú problém s odvádzaním odpadových vôd, a tak nás zaujíma práve názor Vás - občanov dedín na Žitnom ostrove - ako Vy nakladáte s odpadovou vodou? Má vaša obec obecnú kanalizáciu a ste na ňu pripojení? Máte žumpu, alebo domovú čistiareň odpadových vôd? V jednom z ďalších príspevkov prinesieme pohľad na širšie súvislosti v tejto aktuálnej téme.
26. júla 2022
Vodné zdroje sú na Slovensku nerovnomerne rozložené v čase a priestore. Zmena klímy prináša zvýšený výskyt extrémnych javov, či už vo forme sucha a nedostatku vody, povodní alebo silných búrok. Je preto potrebné pripraviť sa na tieto zmeny prípravou, realizáciou a prevádzkou konkrétnych preventívnych opatrení v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov, a to jednak priamo na vybraných tokoch, ale aj mimo vodných tokov v lesoch, v poľnohospodárskej krajine, v urbánnych oblastiach nachádzajúcich sa v príslušnom povodí, ako aj v celej krajine.
23. júla 2022
Na potulkách za vodami Slovenska sme narazili na takýto lesný pramienok. V súčasných letných dňoch z neho voda ubúda každým dňom. Hádam vám pohľad naň spríjemní víkend a aspoň pomyselne vás ochladí. Pekný víkend!
20. júla 2022
Pohľad na ponorné čerpadlo hodené v lesnom potôčiku za dedinou je veľavravný. Na východnom Slovensku klesá hladina spodnej vody na historické minimá a úžitková voda sa stáva nedostatkovou komoditou. Nie každý má možnosť napojiť sa na takýto vodný zdroj, a tak sa zachytávanie dažďovej vody postupne stáva nie len ekonomicky výhodnou, ale aj jedinou alternatívou. Možno je čas začať zapracovávať systémy zberu dažďovej vody do našich obydlí už pri ich výstavbe.
19. júla 2022
Ako vieme, koryto Dunaja sa dlhodobo zabahňuje, následkom čoho sa znižuje priepustnosť štrkových vrstiev na jeho brehoch. Vďaka tomuto fenoménu sa zároveň spomaľuje dopĺňanie spodných vôd v oblasti Žitného ostrova. Tento efekt má z veľkej časti na svedomí vodné dielo Gabčíkovo. Čistenie vodného koryta je ekonomicky nákladná vec, preto sme sa skúsili zamyslieť nad alternatívou dočasného zrýchľovania vodného toku tak, aby sa vrstva bahna sama postupne uvoľňovala v prúde rieky. Čo myslíte, dala by sa dočasne všetka voda presmerovať do starého koryta rieky a nechať prúd urobiť túto zložitú prácu za nás? Takáto otázka v budúcnosti určite padne...
15. júla 2022
Dôvodom, prečo sa my - Proti suchu zaoberáme odpadovými vodami je, že voda SR má, podobne ako minca, dve strany. Odpadová voda je druhou stranou úsporných opatrení, avšak kontaminácia túto odvrátenú stránku mnohokrát multiplikuje. Problém odpadových vôd je v skutočnosti NAJZÁVAŽNEJŠÍM problémom spotreby vody. Náš predošlý príspevok rozvíril vody vo viacerých ohľadoch a padlo v ňom aj veľa kritických poznámok. Do niektorých tém by sme sa síce neradi zapájali, no dovolíme si niekoľko praktických rád a zdôvodnení na danú tému. PS: V téme budeme pokračovať opäť budúci týždeň.
1. Podozrenie na závažné znečistenie vôd je možné hlásiť rovno na čísle 158 (Polícia SR), resp. 150 (Hasičský a záchranný zbor SR) https://www.sizp.sk/voda/mimoriadne-zhorsenie-vod
2. Podozrenie na zhoršenie vôd, resp. podnet na znečistenie životného prostredia (vypúšťanie septiku alebo žumpy) môžeme takisto hlásiť na 158 alebo rovno podať podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
3. Podnet môžeme takisto podať na stavebnom úrade obce, ktorá ho však posunie na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
Avšak, agendu týkajúcu sa riešenia trestnej zodpovednosti už nemá na starosti Ministerstvo životného prostredia, ale Ministerstvo vnútra SR...
1. Podozrenie na závažné znečistenie vôd je možné hlásiť rovno na čísle 158 (Polícia SR), resp. 150 (Hasičský a záchranný zbor SR) https://www.sizp.sk/voda/mimoriadne-zhorsenie-vod
2. Podozrenie na zhoršenie vôd, resp. podnet na znečistenie životného prostredia (vypúšťanie septiku alebo žumpy) môžeme takisto hlásiť na 158 alebo rovno podať podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
3. Podnet môžeme takisto podať na stavebnom úrade obce, ktorá ho však posunie na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
Avšak, agendu týkajúcu sa riešenia trestnej zodpovednosti už nemá na starosti Ministerstvo životného prostredia, ale Ministerstvo vnútra SR...
14. júla 2022
Vývoz fekálii nie je lacná záležitosť, a tak sa hľadajú rôzne lacné, avšak devastačné riešenia. Ako by ste sa zachovali, keby váš sused trativodom vypúšťal obsah svojej žumpy do okolitej krajiny? Aký postup by ste zvolili? Myslíte, že sa je kam obrátiť s prosbou o pomoc a aj sa jej dovolať? Tento problém dnes totiž zahŕňa celkom zaujímavú agendu.
12. júla 2022
Mnohí sa pýtame - kam sa tá naša voda stráca? Odpoveď je síce komplexná, no zároveň jednoduchá. Slovensko získava vodu z dvoch zdrojov - vodné toky a atmosferické zrážky. Výdatný vodný tok máme iba jeden - Dunaj. Ten zabezpečuje 70% zásob pitnej vody SR a poskytuje nám akú-takú vodnú “stabilitu”. Zbytok vody spadne na naše lúky, polia, pasienky, lesy a vrchy v podobe zrážok. Zrážková činnosť je ovplyvnená frontálnymi atmosferickými systémami, ktoré nedokážeme ovplyvniť, no vodu, ktorá k našim nohám už raz spadne, máme vo svojej moci. Počas desaťročí aktivít v poľnohospodárstve, chove dobytka, lesnom priemysle a urbanizácii sme zmenili náš krajiný systém natoľko, že už nevie pojať také množtvo vody, ktoré by zabezpečilo stabilné obnovovanie vodných zdrojov. Na 60% územia SR sa dlhodobo znižujú zásoby podzemnej vody. Na svedomí to majú najmä odvodňovacie opatrenia, hrádze, vyklčované plochy, plochy poznačené eróziou. K problému vstrebateľnosti zrážok sa pridáva ďalší parameter - nárazovosť zrážok. Dažde majú čoraz častejšie charakter nárazových výdatných lejakov, ktoré síce vodu prinesú, no krajina ich nedokáže vstrebať, a tak nám voda z podzemných zdrojov ubúda. Kde teda je naša voda? Odnášajú ju naše vodné toky, pretože si ju nevieme vziať a uskladniť.
7. júla 2022
Vývoj ukazuje, že skôr-či-neskôr sa budeme musieť aj v poľnohospodárstve naučiť vodu využívať efektívnejšie. Obzvlášť v regiónoch východného Slovenska každým rokom klesá úroveň podzemných vôd, čím sa zavlažovanie v poľnohospodárstve stáva relatívne nákladnejším na vodu. Tu majú opatrenia na šetrenie a zachytávanie vody v krajine najväčší význam. Zatiaľ nepatríme ku krajinám chudobným na zrážky, a tak šetriace opatrenia môžu mať v slovenských podmienkach inú štruktúru, no napriek tomu, tu je 5 najzákladnejších opatrení, ktoré budeme musieť do poľnohospodárstva zapracovať:
- Zachytávanie dažďovej vody
- Precízne časovanie zavlažovania
- Rozčleňovanie zavlažovanie na mikroregiónálnej úrovni
- Bio farmy
- Pokročilé zavlažovacie technológie
30. júna 2022
Tip na leto. Ak sa chystáte na dovolenku niekde, kde to pod hladinou vyzerá takto a zároveň by ste to také krásne radi videli aj nebudúce, zamerajte svoju pozornosť minimálne na výber opaľovacieho krému, či iného ochranného prostriedku pred UV žiarením. Obzvlášť dve zložky - OXTINOXÁT a OXYBENZON (aj jeho variácie) pôsobia na korálové kolónie horšie, ako kyanid.
Zdroj
Zdroj
29. júna 2022
Pesníčka je to síce už obohratá, no napriek tomu je a vždy bude jednou z najaktuálnejších. Starajme sa o Dunaj a jeho koryto. Ohromnými stavbami pozdĺž toku sme už značne obmedzili priesak riečnej vody do spodných vrstiev na jeho ľavom brehu. Rafinéria Slovnaft s hydraulickou stenou potom prerušila prirodzený priesak v poslednej časti "rýchleho" toku. Nižšie sa tok Dunaja vplyvom vodného diela spomalil natoľko, že sa koryto zanieslo hrubou vrstvou bahna. Takýto stav nielenže zabraňuje vsakovaniu vody do spodných vrstiev podložia, ale dokonca podporuje anaeróbne rozkladné procesy. O kvalitné vodné zdroje tak prichádzame. Takýto smutný osud práve postihol vodný zdroj Kalinkovo, ktorý kvôli vysokému obsahu mangánu už nie je vyhovujúci na pitné účely. Je to skôr náš smutný osud..
27. júna 2022
S kolobehom a spotrebou vody v domácnostiach toho už veľa nenarobíme. Skutočná úspora je v našom premyslenom hospodárení s odpadovou vodou, počínajúc spláchnutím až po vypustenie nezávadnej vody späť do obehu. A tu sú i ozajstné problémy vodného hospodárstva SR. Poďme sa bližšie pozrieť na jeden z Top 10 problémov. Na Slovensku čistíme kanalizačnú odpadovú vodu kvalitne a efektívne, a za pomoci najmodernejších technológii. Problémom však začína byť nedostatočná kapacita čistiacich staníc. Na našom na vodu najbohatšom území - území Žitného ostrova (70% zásoby pitnej vody SR) - je čistenie odpadovej vody dlhodobo zanedbávaným parametrom. V trojuholníku Rovinka - Veľké Uľany - Gabčíkovo, žiadna z obcí neinvestovala do ČOV. Okolité ČOV, do ktorých voda smeruje buď potrubím alebo transportom, sú na hranici kapacity a začínajú obmedzovať príjem dovezenej splaškovej vody. Čo budú majitelia všetkých tých žúmp a septikov robiť s odpadovou vodou? Kde táto voda skončí? Čo myslíte?
23. júna 2022
Toto opatrenie nám problém nevyrieši! Splachovače s dvoma polohami spláchnutia majú isto svoj zmysel vzhľadom na dva spôsoby ľudského vylučovania, avšak v celkovom meradle úspory vody predstavujú takmer zanedbatelné zlepšenie. Naopak, vodári takýto "zlepšovák" neuznávajú. V časoch sucha nedostatok vody v kanalizačných potrubiach spôsobuje ich zanášanie, a tak vedľajšie efekty minimálnej úspory predstavujú zvýšené náklady pre správcov kanalizačnej infraštruktúry.
21. júna 2022
Domácnosť nablýskaná, ale litre odpadu v kanalizácii. Hygiena domácnosti, pranie a umývanie riadu je parameter, ktorý priamo ovplyvňuje spotrebu vody (15-20% spotreby domácnosti = 15-20L), avšak používanie chemických čistiacich prostriedkov môže sekundárne ovplyvniť spotrebu vody niekoľkonásobne viac. V budúcich príspevkoch sa skúsime zamyslieť, aký závažný dopad má prílišné používanie chemických čistiacich prostriedkov v domácnosti na naše vodné hospodárstvo. Asi už tušíte, že menej je viac, oveľa viac.
21. júna 2022
Najväčšie rezervy máme v technológii zavlažovania. Poľnohospodárstvo je zďaleka najväčším spotrebiteľom našej vody, a to nielen v globálnom, ale aj v lokálnom - slovenskom ponímaní. Pretože poľnohospodári čerpajú vodu zo svojich “vlastných” studní, nie je takmer žiadna kontrola nad ich spotrebou. Tlak na efektivitu kladie iba spotreba elektrickej energie a logistika, ale voda samotná sa v tomto odvetví za cennú nepokladá. Obzvlášť v regiónoch východného Slovenska je dopad poľnohospodárstva na výdatnosť vodných zdrojov decimujúca.
13. júna 2022
Takto áno! Asi sa zhodneme, že na niektoré skutočnosti sa síce dá pozerať štatisticky, ale závery prinášajú viac informačnej škody ako praktického úžitku. Aj spotrebu vody v živočíšnej výrobe musíme striktne rozčleňovať, a tak prinášame takúto korekciu nášho pôvodného príspevku o vodnej stope v živočíšnej výrobe. Voľne chovaný dobytok má nielenže neporovnatelne nižšiu spotrebu vody, ale v mnohých prípadoch pôsobí dokonca aj prospešne pre charakter krajiny. A áno, určite sa aj tu dá polemizovať o tom, že ani lúky a pasienky nie sú pôvodný typ ekosystému, ale tu by sme asi zachádzali priďaleko.
9. júna 2022
Pri príležitosti dnešného príjemného a celkom výdatného dažďa na západnom Slovensku nám nedá znova poukázať na potenciál zachytávania a redistribúcie dažďovej vody. Zoberme si napríklad sídlisko Petržalka s rozlohou 28,7 km2 (28700000m2). Len plocha striech bytových domov a ostatných budov infraštruktúry je okolo 7% celkovej plochy, čo predstavuje viac ako 2 milióny m2 plochy. Odvodnením tejto plochy by sme získali pri dnešnom daždi o výdatnosti 20mm/m2 viac ako 40 miliónov litrov (40 tisíc M3) nezávadnej dažďovej vody, ktorú by sme mohli zadržať v podzemných nádržiach. Touto vodou be sme mohli zavlažovať plochu parkov a mestskej zelene v Petržalke o ploche 6 mil. m2, pri spotrebe 0,5L/M2/deň skoro dva týždne! Voda len zo striech by stačila na to, aby boli naše parky stále zelené! Ak by sme k tomu pridali aj vodu z ciest a parkovísk, ktorá si, s výnimkou zimnej sezóny, nevyžaduje zásadné čistiace procesy, sme samozrejme v úplne vesmírnych číslach. Čo si o tom myslíte?
7. júna
Šaty robia človeka! Ale predovšetkým uvedomelú ľudskú bytosť.. P. Jana Vachová mala v jednom z minulých príspevkov správnu poznámku na tému spotreby vody v odevnom priemysle. A tu je zopár informácii k veci. Textilný priemysel je druhým na vodu najnáročnejším priemyslom. Na produkciu jedného bavlneného trička sa použije priemerne 2700 litrov vody. Bežné ošatenie človeka zahŕňajúce spodné prádlo, nohavice a tričko spotrebuje až 22000 litrov vody. Do perspektívy s inými spôsobmi použitia H2O si to všetci vieme dať sami, ale predovšetkým nám to dáva priestor na prehodnotenie štruktúry našej spotreby čo sa týka šatenia sa. Odporúčania; Kupujme si pokojne šaty v Second hand-e, nekupujme kvantá lacných kúskov, len preto, aby sme mali nové, darujme použité odevy, snažme sa "vynosiť" šaty čo najviac, no predovšetkým, skúmajme pôvod použitej bavlny, značne naberajú na význame.
3. júna
V spotrebe vody v domácnosti patrí Slovensko so 100L na obyvateľa k tým menej “plytvajúcim krajinám, avšak rovnako dôležité, ako to, koľko vody spotrebujeme je, aká znečistená od nás odchádza späť do obehu. Prvá zo série rád, ČO MÔŽEM UROBIŤ LEPŠIE, znie - dbajme na to, čo vylievame do záchoda a umývadla. Použitý kuchynský olej tam nepatrí! Nielen, že zanáša kanalizačné potrubie, ale multiplikuje efekt biologickej kontaminácie a značne komplikuje proces čistenia splaškovej vody v ČOV. Čo s takýmto olejom? Odneste ho do Kauflandu alebo na jednu z čerpacích staníc Slovnaft, kde ho ďalej využijú. Dve muchy jednou ranou!
30. máj
V hospodárení s "našou" vodou sa dá nájsť celý rad chýb a negatív, my sa však usilujeme o to, aby si každý našiel k ochrane vody svoju cestu prostredníctvom pozitívnych zážitkov a povzbudzujúcich informácii. A tu je jedna z takýchto správ: Slovensko má 60% podzemných a povrchových vôd v dobrom stave. Nie je to síce tak ružové ako vo Fínsku, či Nórsku, no napriek tomu máme neporovnatelne čistejšiu vodu, ako väčšina západnej Európy. Tak sa o ňu starajme!