Sucho sa stáva normou
Podľa predbežných údajov z augustovej správy Európskeho observatória pre sucho sa súčasné sucho zdá byť najhoršie za posledných 500 rokov. Leto 2022 bolo svedkom výrazného, trvalého sucha na celom svete, od Európy cez Čínu, až po USA či Afriku a prinieslo so sebou vážne dominové efekty, od nedostatku energie až po závažnú potravinovú neistotu. Mnohé krajiny a miesta, ktoré trpia veľkými horúčavami a suchom, nemajú infraštruktúru na zvládnutie takýchto extrémov počasia. A keď nakoniec padnú zrážky, pravdepodobne spôsobia záplavy v dôsledku pretrvávajúceho tepla a sucha.
Extrémne leto 2022
Sucho je prirodzený jav, ktoré predstavuje dočasnú negatívnu a výraznú odchýlku od priemernej hodnoty zrážok za určité časové obdobie. Hodnotí sa z hľadiska doby trvania, veľkosti odchýlky od normálu a plošného rozsahu. Môže viesť k meteorologickému, poľnohospodárskemu, hydrologickému a socioekonomickému suchu.Leto 2022 bolo rekordne suché. Európu sužovalo extrémne horúce počasie. Júl bol na kontinente šiesty najteplejší v histórii; jún bol druhý najteplejší. Horúce počasie vysušuje krajinu, čo vysušuje atmosféru a vzduch sa ľahšie zohrieva. Na obrázku č. 1 je možné pozorovať ako vyzerali varovania kombinovaného indikátora sucha za posledných päť rokov (2018 – 2022). Ide o prvých desať augustových dní, červená farba značí najvyššiu úroveň varovania.
Suchá sú súčasťou prirodzených cyklov počasia a v Európe nie sú zriedkavé, ich intenzita však tento rok spustila poplach. Podľa posledných údajov bolo tento august 17 % európskeho územia v červenom stupni (t. j. 3. stupni) varovania a až 47 % v oranžovom stupni (t. j. 2. stupni). Aj Slovensko patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté nedostatkom zrážok. Za posledné tri mesiace bola veľká časť nášho územia označená za extrémne suchú.
Zábery vyschnutých riek v mnohých povodiach Európy vyslali po celom svete šokujúcu pripomienku naliehavej potreby riešiť zmenu klímy. Napríklad, rieka Tille vo francúzskom Lux vyschla a bola pokrytá len bielym prachom a mŕtvymi rybami . Zmenšenie niektorých z najväčších európskych riek – Dunaj, Rýn a Pád – a suché nádrže v Španielsku sú jasnými znakmi bezprecedentného sucha v Európe.
La Niňa pretrváva
Obdobie sucha je tiež výrazne ovplyvnené udalosťami La Niña, ktoré by mali pretrvávať až do roku 2023. Výskyt dvoch po sebe nasledujúcich zím La Niña na severnej pologuli je bežný, ale takéto tri po sebe idúce zimy sú pomerne zriedkavé. „Trojitý pokles“ La Niña – trvajúci tri roky po sebe – sa od roku 1950 udial iba dvakrát.
La Niña znamená rozsiahle ochladzovanie povrchových teplôt oceánu v strednom a východnom rovníkovom Tichom oceáne, spojené so zmenami v tropickej atmosférickej cirkulácii, konkrétne vetrom, tlakom a zrážkami. Zvyčajne má opačný vplyv na počasie a klímu ako El Niño, čo je teplá fáza takzvanej El Niño južnej oscilácie (ENSO).
Zmenu klímy, spôsobenú ľudskou činnosťou, zosilňujú dopady prirodzene sa vyskytujúcich klimatických fenoménov, ako je La Niña, a čoraz viac ovplyvňujú poveternostné vzorce, najmä prostredníctvom intenzívnejších horúčav a sucha a súvisiaceho rizika požiarov – ako aj rekordných zrážok a záplav.
Vplyv zmeny klímy pri suchách
Dnešná zmena klímy, poháňaná zvýšenými emisiami plynov zachytávajúcich teplo, zohráva hlavnú úlohu pri zvyšujúcej sa závažnosti sucha prostredníctvom svojho vplyvu na zrážky aj vyparovanie.
Tu sú tri hlavné spôsoby, akými zmena klímy spôsobená človekom ovplyvňuje sucho:
- Zvyšujúce sa teploty zvyšujú odparovanie, a tým vysušujú pôdu a vegetáciu.
- Zmenené vzorce cirkulácie ovplyvňujú charakteristiky búrok, ako napríklad to, kde sa vyvíjajú a akou cestou sa uberajú.
- Znížené objemy snehovej pokrývky a skoršie, rýchlejšie topenie snehu v dôsledku zvyšujúcich sa teplôt a meniacich sa modelov zrážok ohrozujú nižšie zásoby vody v mnohých regiónoch.
Zmena klímy spôsobená človekom zvýšila závažnosť sucha v Stredomorí, západnej Amazónii, Južnej Afrike, Rusku, Indii, Austrálii a v južnej Európe. Mnohé z týchto lokalít sú už oblasťami, ktoré trpia nedostatkom vody. Štúdie, ktoré skúmali jednotlivé javy sucha na celom svete, ukázali, že mnohé veľké suchá zhoršila zmena klímy, a to aj v Texase (2011 - 2012), východnej Afrike (2011), Kalifornii (2013 - 2015), Keni (2016 - 2017) a v Kapskom meste (2018). Najmä v Kapskom meste vedci naznačujú, že zmena klímy spôsobená človekom strojnásobila pravdepodobnosť vodnej krízy v roku 2018.
Zmena klímy prispieva výrazne k stavu sucha. A to nielen na úrovni poľnohospodárskej veľkovýroby, alebo v lesnom hospodárstve, ale aj na individuálnej úrovni. K zmene klímy drasticky prispieva masívna urbanizácia. Napríklad, v Bratislave a jeho okolí sa situácia nedá prehliadnuť. Niekdajšie polia sa zapĺňajú zástavbou prevažne rodinných domov. Pôda sa premieňa na neprirodzené povrchy, nepriepustné, z ktorých voda bez úžitku odteká.
Prečo je sucho devastačné?
Na rozdiel od iných katastrof, súvisiacich s počasím, ktoré sa dostávajú do titulkov na základe bezprostredne viditeľných škôd, suchá sú katastrofy, ktorých dopady sa postupne hromadia. Dôsledky vážneho sucha sa však akútne prejavujú v celej spoločnosti a ekosystémoch. Tieto dôsledky pretrvávajú niekoľko rokov, napríklad v poľnohospodárstve a vodnom hospodárstve.
Poľnohospodárstvo: Vodný stres a zvýšené teploty vedú k stratám na úrode, ktoré môžu zničiť poľnohospodárov, ktorí sú životne závislí na výnosoch plodín. V Európe sa očakáva zníženie produkcie kukurice o 16 %, sóje o 15 % a slnečnice o 12 % v porovnaní s päťročným priemerom (2017 – 2021). Sucho tiež prispelo k obmedzenému vývozu obilnín z niektorých krajín a zvýšenej cene hnojív. Vytvára tak možnosť vzniku hladu miliónov ľudí, hlavne v rozvojových krajinách. Čoraz suchšia pastvina má tiež negatívny vplyv na živočíšnu výrobu, pretože je čoraz ťažšie kŕmiť a napájať veľké stáda.
Vodné Elektrárne: Závisia od úrovne vody v riekach. Viaceré elektrárne v Taliansku obnovujú prevádzku až po prvých zrážkach v posledných dňoch. Nórsko, ktoré z vody vyrába až 90 % svojej elektriny, už obmedzilo svoj vývoz. Nedostatok vody ovplyvňuje aj jadrové elektrárne, ktoré ju využívajú na chladenie reaktorov.
Ekosystémy: Sucho môže viesť k veľkému úhynu rýb a na vode závislých ekosystémov, pretože vodné plochy vysychajú. Môžu tiež viesť k premnoženiu škodcov, úbytku voľne žijúcich živočíchov a odumieraniu lesov – to všetko znižuje životaschopnosť kľúčových ekosystémových služieb, od ktorých sme závislí.
Požiare:Suché podmienky tiež pravdepodobne zvýšia riziko a závažnosť ničivých požiarov. Zhorená oblasť v Európe za tento rok je už dvakrát väčšia než celá plocha Luxemburska.
Vodná Infraštruktúra: Nedostatky zrážok sa odrážajú v stave podzemných vôd a to najmä na výraznom znížení hladín podzemných vôd, čo na udržanie produkcie rovnakej kvality a množstva vody spôsobuje vážne technické ako aj ekonomické problémy.
Ekonomika: Štúdia publikovaná v Nature Climate Change zistila, že suchá v súčasnosti spôsobujú ročné hospodárske straty v celej EÚ a Spojenom kráľovstve približne 9 miliárd EUR – najmä v dôsledku škôd v poľnohospodárskom sektore. Autori však varujú, že s otepľovaním klímy sa vo väčšine Európy – najmä v krajinách Stredomoria očakávajú častejšie a intenzívnejšie suchá.
Zásobovanie vodou: Počas obdobia sucha môžu mať obyvatelia obmedzený prístup k vode na použitie v domácnosti, vrátane pitia, varenia, čistenia a zavlažovania, ako aj na poľnohospodárstvo, dopravu a výrobu energie.
V dôsledku sucha sa znižuje produktivita pôdy, čo má vplyv na vegetáciu, ktorá ukladá oxid uhličitý. Ten sa následne hromadí v atmosfére. Okrem toho nárast počtu požiarov súvisiacich so suchom a erózie pôdy môžu uvoľňovať oxid uhličitý sekvestrovaný v stromoch a rastlinách späť do atmosféry.
Ako si vybudovať odolnosť voči suchu
Očakáva sa, že intervaly sucha sa predĺžia a v nasledujúcich rokoch sa zhoršia. Je to preto, že sa očakáva ďalšie otepľovanie v dôsledku pokračujúcich emisií plynov zachytávajúcich teplo. Aj keď očakávame celkovo viac zrážok, vedci predpovedajú, že zvýšenie odparovania predbehne nárast zrážok, čo povedie k častejším a rozsiahlejším obdobiam sucha. Štúdia od NASA varuje, že pravdepodobnosť megasúch (suchá trvajúce 10 a viac rokov) sa tiež zvýši zo súčasných 12 % na viac ako 60 %.
Vlády a podniky musia identifikovať svoju zraniteľnosť voči suchu a zlepšiť odolnosť. Môžu pomôcť pripraviť sa na budúce suchá a zmenu klímy praktizovaním a podporou šetrenia vody a zvyšovaním efektívnosti využívania vody v rámci krajiny, mestských plánov a vodnej infraštruktúry. Môžu tiež identifikovať alternatívne zdroje vody, vytvárať núdzové plány pre obdobia sucha a povzbudzovať farmárov, aby pestovali plodiny odolné voči suchu.
Ďalšími krokmi, ktoré zlepšujú odolnosť voči iným stresorom je nasadenie zelenej infraštruktúry pre manažment dažďovej vody, čím sa zvyšuje energetická účinnosť v budovách a používanie obnoviteľnej energie.
Tieto kroky budú najúčinnejšie, ak budú kombinované so znížením emisií skleníkových plynov, ktoré môže minimalizovať konečný rozsah zmeny klímy. Našťastie mnohé riešenia, ktoré budujú odolnosť voči suchu a iným klimatickým stresorom – ako je ochrana vody a zlepšenie zdravia pôdy – môžu tiež znížiť emisie skleníkových plynov.
Zdroj foto – Associate Press Photo/Nicholas Garriga
