Preskočiť na obsah

Archív noviniek 2022

29. septembra 2022
Čo vlastne znamená spotreba vody? Veď voda sa nestráca, nespotrebuje, a len v obmedzenom množstve vstupuje do chemických reakcii, a vytvára tak iné zlúčeniny. Výstižnejšie označenie je kontaminácia a prietok. Koľko vody pretečie našim kohútikom - to je jedna premenná, zatiaľ čo - ako veľmi kontaminovaná táto voda z nášho odpadového potrubia odchádza, je druhá premenná. A táto istá voda sa k nám vráti. Otázka znie - koľko bude stáť, aby sa k nám vrátila v požadovanej kvalite a množstve? Určite nie je správne nazerať na vodu ako na komoditu, ktorej cena sa dá vždy a všade vyčísliť peniazmi, avšak pre mnohých sú peniaze jediným menovateľom, ktorý dáva všetky naše zdroje do pomeru. Čo tým chceme povedať? Že nám v tej rovnici, akosi, chýba láska a rešpekt. Ak by každý našiel v sebe obdiv a lásku, ktorú si táto životodárna tekutina zaslúži, nebola by matematická rovnica nutná na to, aby sme vodou šetrili všade, kde je to možné.
27. septembra 2022
Tento týždeň sa ešte vrátime k čerpaniu podzemnej vody zo studní. Rozhodujúce množstvo našej vody totiž spotrebujeme v priemysle 25%, v poľnohospodárstve (30%), v živočíšnej výrobe (30%). Na individuálne použitie spotrebujeme síce len 10%, no i toto množstvo je za určitých okolností podstatné. Ako sme spomínali v jednom z predošlých príspevkov, individuálne čerpanie podzemných vôd upravujú vodohospodársky a stavebný zákon. Zákony a predpisy majú však celoštátnu pôsobnosť, a teda nezohľadňujú lokálne nároky, či podmienky v danom čase a priestore. V oblastiach s dlhodobo klesajúcimi zásobami podzemných vôd sa nemožno k spotrebe vody stavať rovnako ako v oblastiach s dostatkom kvalitnej vody. Nie je jedno, či si v čase najväčšieho sucha sused polieva okrasnú zeleň na záhrade vodou zo studne, zaťiaľ, čo studňa iného obyvateľa dediny je už skoro prázdna. Takáto situácia sa v posledných rokoch opakuje čoraz častejšie, no otázka znie, či by bola regionálna regulácia fér, a či by prispela k zmierneniu dopadu nedostatku vody v suchých mesiacoch.
22. septembra 2022
Na Slovensku funguje niekoľko chemických závodov, ktorých produkcia má doslova devastačné účinky na životné prostredie nie len v lokálnom, ale aj v oblastnom ponímaní. "Trojuholník smrti" tvorený trojicou chemických podnikov CHEMKO - Strážske, CHEMLON - Humenné a BUKÓZA (Bukocel a.s.) - Vranov nad Topľou, je dedičstvom po socialistickom režime a už desaťročia pôsobí značné environmentálne škody na Zemplíne. Pretože nás zaujíma najmä kvalita našich vôd, poukážeme na jeden z najzávažnejších dôsledkov pôsobenia týchto závodov. Ako sme už pondelkovom príspevku spomenuli, voda je, žiaľ, často používaná ako nosič a „riedidlo“ odpadu. Výroba polychlórovaných bifenylov skončila v závode Chemko už v roku 1984, no odpad, ktorý po desaťročia prevádzky dostával do podzemných vôd, naďalej kontaminuje vodné zdroje na Zemplíne.
21. septembra 2022
Tento týždeň sa zamýšľame nad tým, koľko vody spotrebuje naša priemyselná produkcia. Vieme, že je to vskutku nemalé množstvo. Pretože úžitková voda sa na Slovensku v priemysle často používa priamo z verejných vodovodov, či zo zdrojov pitnej vody, naskytá sa otázka, či by samotné podniky nemali mať povinnosť zachytávať dažďovú vodu a pokrývať svoje potreby najmä touto vodou. Čo si myslíte o takejto úvahe?
19. septembra 2022
V rozvinutých ekonomikách je jednou z čiernych skriniek spotreby vody priemysel. V závislosti od skladby priemyselných odvetví sa tu spotrebuje 20 - 80 % úžitkovej vody, na Slovensku je to 30-40 % celkového použitého množstva vody. Žiaden, naozaj žiaden priemysel sa nezaobíde bez vody. Ide najmä o používanie vody pri chladení, pri riedení, oplachovaní, čistení, a pozor aj pri používaní vody ako nosiča odpadu! Opäť chceme zdôrazniť, že priama spotreba vody mnohokrát nie je tá najsignifikantnejšia. Kontaminácia, ktorá činnosťou podnikov v tých-ktorých odvetviach vzniká, má často omnoho závažnejší dopad na kvalitu vodných útvarov. Znečistenú vodu totiž niet kam “upratať” bez toho, aby naďalej neprenikala do podzemných vôd a nemiešala sa s nezávadnou vodou. Voda si vždy nájde cestu.
16. septembra 2022
Piatok a víkend si zaslúži oddych a odľahčenie od závažných tém, ktoré na našej stránke preberáme. Skúsme sa spoločne potešiť pohľadom na takéto dielo vody a zapriať si pekný víkend.
14. septembra 2022
Čo vlastne znamená byť ekologický? “Ekologický” totiž znamená nie len používať ekologické produkty, ale byť šetrný k životnému prostrediu a k prírodným zdrojom. Beriete si obed so sebou do papierového obalu? Nuž, papierový obal je určite lepšou alternatívou, ako polystyrénový box. Ak je papierový obal navyše z recyklovaného papiera, je to zrejme najekologickejšie jednorazové balenie, aké je v ponuke. Avšak stále nesie prívlastok “jednorazové” a stále si jeho produkcia vyžiadala 60 litrov vody. Ak si so sebou prinesiete vlastnú plastovú, či sklenenú misku, jej vyčistenie môže spotrebovať 0,5 litra vody a kvapku saponátu. Ktorý variant je vskutku ekologický, si zrejme vieme zodpovedať každý sám.
13. septembra 2022
Radšej dvadsaťkrát e-mailom, ako raz poštou. Papierenský priemysel je v niektorých krajinách zodpovedný až za 10% celkovej spotreby vody. Obyvateľ západnej Európy spotrebuje v priemere ročne 147 kg papiera. Vskutku ohromné číslo, ktoré už samo o sebe veľa vypovedá o vysokej environmentálnej záťaži. V súvislosti s našou témou nás však viac zaujíma objem vody, ktorý je potrebný na výrobu takéhoto množstva papiera. Aj v tom najtenšom liste papiera o formáte A4 sa skrýva 20 litrov vody. Ak šetríme papierom, nešetríme len naše lesy, ale predovšetkým našu vodu!
8. septembra 2022
Kolobeh vody je prírodný dej, pri ktorom voda neustále koluje a mení svoje skupenstvo. V hydrosfére Zeme sa v hydrologickom cykle pohybuje stále rovnaké množstvo vody, zložky hydrologického cyklu sú však rozdelené veľmi nerovnomerne. Voda je v neustálom kolobehu, ktorého hybnou silou je slnečná energia, ktorá umožňuje vyparovanie vody z morí, z vodných plôch, z pevniny, ako aj vyparovanie vody porastmi. Vyparená voda sa transportuje v atmosfére ako para alebo po kondenzácii vo forme oblakov, z ktorých môže vypadávať v podobe atmosférických zrážok (kvapalných a tuhých) na povrch Zeme. Po dopade zrážok na rozdielne povrchy sa časť z nich vyparí, časť infiltruje do pôdy a môže dopĺňať podzemné vody. Voda, ktorá nemôže infiltrovať do pôdy, odtečie po povrchu do vodných tokov. Voda, ktorá vsiakla do pôdy, sa vracia do atmosféry vyparovaním alebo napája vodné toky, a tak sa vracia do morí a oceánov, čím sa hydrologický cyklus uzavrie. Rozlišujeme veľký a malý kolobeh vody v prírode. Pri veľkom kolobehu vody dochádza k presunom vody medzi oceánom a pevninou. Malý kolobeh vody prebieha iba nad oceánmi, alebo iba nad bezodtokovými oblasťami pevniny.
8. septembra 2022
Môže ekologický znamenať aj ekonomický? Zdá sa, že by mohlo. https://www.vsetkoozatepleni.sk/podmienky-zelena-obnova.../
6. septembra 2022
Vegetačné strechy - veľa sa o nich hovorí, v súčasnosti sa s nimi často stretávame v moderných svetových metropolách, svoje stabilné miesto si nachádzajú i v nových bytových zástavbách. Nielen, že sa podieľajú na zadržiavaní vody v krajine, prispievajú k zlepšovaniu mikroklímy, zachytávajú prach a zlepšujú dokonca aj efektivitu fotovoltaických panelov umiestnených v ich blízkosti. Ak k nim stavebník pridá aj trávnaté plochy a okrasnú zeleň, zvýši sa efekt adaptačných opatrení v mestských sídlach.
31. augusta 2022
Priemerný ročný úhrn zrážok na Slovensku predstavuje cca 750mm (od cca 500mm na južnom Slovensku, po cca 2000mm vo Vysokých Tatrách). Rozloženie množstva zrážok na Slovensku počas roka sa vyznačuje veľkou rozmanitosťou v závislosti od geografickej polohy územia, nadmorskej výšky, náveternosti, resp. záveternosti územia k prevládajúcemu prúdeniu, ktoré prináša vlhké vzduchové hmoty a frontálne systémy. Množstvo vody, ktoré nám na krajinu počas roka spadne neklesá, krajina sa napriek tomu výrazne viac vysušuje. Dôvodom je hlavne nerovnomerné rozloženie zrážok počas roka (dlhé obdobia bez zrážok nasledované krátkymi intenzívnymi úhrnmi zrážok, resp. vznikom povodní) a dlhotrvajúce obdobia s vysokými teplotami (s čoraz intenzívnejším suchom), ktoré spôsobujú väčší výpar oproti minulosti. Položme si preto otázku, ako v súčasnosti pristupujeme k spôsobu využívania krajiny (lesnej, poľnohospodárskej, zastavanej) a aký má ľudská činnosť v krajine podiel pri jej kontinuálnom vysušovaní?
30. augusta 2022
Najdôležitejšou úlohou „mulčovania“ v záhrade je spomaliť vyparovanie vody z pôdy tým, že ju pokryje „mulčovaci“ materiál. V záhrade to môže byť pokosená tráva, či opadané lístie, ktoré pôdu pod ním udrží vlhkú, no zároveň aj o čosi chladnejšiu, ako okolité, nezakryté plochy. Tento istý efekt funguje aj v krajinných systémoch, kde však „mulčovacím“ materiálom nie je iba lístie a tráva, ale les samotný. Zdravý les funguje ako špongia, ktorá zachytí vodné zrážky a udrží ich vo vrstvách pôdy niekoľkonásobne dlhšie, ako to dokáže odlesnená pôda, či lúka. To ale nie je všetko. Tým, že je vrstva vzduchu v pásme lesa kvôli vyššej prítomnosti vodných pár chladnejšia, pôsobí lesný porast chladivo, čo znova spomaľuje vytrácanie sa vody z krajiny. Zdravý lesný porast predstavuje efektívny mechanizmus na zadržiavanie vody v krajine. „Mulčovať“ však môžeme aj v mestskej krajine. Parky a sídlisková zeleň pôsobí síce v menšom meradle, ale rovnakým spôsobom ovplyvňuje mikroklímu životného prostredia v zastavaných oblastiach. „Mulčujme“ preto všade, kde sa dá.
26. augusta 2022
Na záver týždňa sme si pripravili zopár slov na zamyslenie. Ako veľmi si uvedomujeme hodnotu vody? Mať dostatok vody na pitie, varenie, umývanie, pranie, zavlažovanie a mnoho ďalších s vodou spätých potrieb, nie je samozrejmosťou. To, že máme zatiaľ vody dostatok, neznamená, že nemá vysokú cenu a môžeme ňou plytvať. Keď si uvedomíme jej nevyčísliteľnú hodnotu, opatrenia na jej ochranu sa stanú samozrejmosťou pre každého z nás.
24. augusta 2022
23. augusta 2022
Témou tohto týždňa je individuálne čerpanie podzemných, ale aj povrchových vôd. Naše príspevky sa stávajú postupne kontroverznejšími a každému, kto sa o problematiku vody a vodných zdrojov zaujíma, je jasné, že na každý problém sa dá pozerať z mikroperspektívy jednotlivca alebo z makroperspektívy regiónu, štátu, či nadnárodného zoskupenia. Pozrime sa bližšie na čerpanie podzemnej vody zo studne z pohľadu jednotlivca. Ako občan - stavebník môžem po splnení zákonom stanovených nariadení čerpať podzemnú vodu v stanovenom rozsahu, čím šetrím nie len peniaze vo svojej peňaženke, ale v konečnom dôsledku aj verejné prostriedky a životné prostredie. Toto je moment, kedy sa môžem zachovať čestne, rešpektovať množstevné usmernenia a zároveň za likvidáciu znečistenej vody, ktorú zvediem do obecnej kanalizácie zaplatiť stočné. Myslíte si, že stavebníci dodržujú takéto usmernenia?
19. augusta 2022
Slovensko patrí ku krajinám s pomerne rozkolísanými prietokmi v korytách riek. Storočia sa snažíme ovládnuť vodu a udržať ju pod kontrolou, a to aj za možného vplyvu na ekologický stav vodných útvarov. Reč je o vodných nádržiach, ktoré majú okrem protipovodňovej funkcie zadržiavať vodu a redistribuovať ju rôznymi spôsobmi. Aký máte názor na vodné nádrže? Majú viac pozitívnych ako negatívnych efektov? Boli by ste za realizáciu/výstavbu nových vodných nádrží - alebo ich podľa Vás máme na Slovensku viac ako dosť?
17. augusta 2022
Znečistenie podzemných vôd Žitného ostrova ropnými látkami má pomerne dlhú tradíciu. Od konca 19-teho storočia ho mala na svedomí rafinéria Apollo a po druhej svetovej vojne v tom pokračovala na tej istej, no inovovanej platforme rafinéria Slovnaft. V rámci činnosti rafinérie presakujú do pôdy a hornín pod ňou ropné látky. Prečo to tak je, by nám asi vedel lepšie zodpovedať výrobný technológ rafinérie. Činnosťou rafinérie Slovnaft bol na začiatku 70-tych rokov minulého storočia znehodnotený vodný zdroj Podunajské Biskupice s výdatnosťou 1200 l/s. Ako reakcia na zabránenie znečistenia Žitného ostrova ropnými látkami do budúcnosti bola následne vybudovaná hydraulická ochranná clona , ktorá má zabrániť úniku voľných ako aj rozpustených ropných látok mimo areál spoločnosti. Hlavným cieľom systému je zabezpečenie ochrany zásob podzemnej vody v hornej časti Žitného ostrova pred kontamináciou a zabezpečenie postupnej sanácie staršieho znečistenia horninového prostredia a podzemnej vody.
12. augusta 2022
Pesticídy sú látky ktoré ovplyvňujú živé organizmy. Ich používanie prináša na jednej strane výhody, napr. v podobe zbavenia sa škodcov v poľnohospodárstve - a tým zabránenie strát množstva vyprodukovaných plodín. Na druhej strane pri nesprávnom alebo nadmernom používaní pesticídov môže dôjsť ku kontaminácii vody, vzduchu a pôdy. Pesticídy môžu byť škodlivé aj pre necieľové organizmy a škodiť tak voľne žijúcim. Navyše sa môžu dostať aj do potravín a vyvolávať tak nepriaznivé účinky na ľudské zdravie. Právne predpisy EÚ regulujú umiestňovanie prípravkov na ochranu rastlín na trh a monitorovanie zvyškov pesticídov vo vode, potravinách a krmivách. Účinné látky sú schválené na úrovni EÚ, ale konečné výrobky sú povolené vnútroštátnymi orgánmi v každej krajine EÚ.
11. augusta 2022
Na ďalšie smerovanie poľnohospodárstva a to hlavne vo vzťahu k životnému prostrediu má významný vplyv Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Cieľom SPP je najmä zavádzanie nových ekologicky priaznivých poľnohospodárskych postupov, efektívne využívanie zdrojov, zmiernenie zmien klímy a adaptáciu na ňu, skvalitnenie života vo vidieckych oblastiach, diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva, zlepšenie konkurencieschopnosti agropotravinárskeho sektora prostredníctvom inovácií, zvyšovanie efektívnosti a kvality výroby so zachovaním princípov ekologizácie hospodárenia na vidieku. Pri uplatňovaní princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky by sme si mohli a možno aj mali položiť otázku, do akej miery zohľadňujú takéto princípy špecifiká Slovenska, a či sú takéto nástroje ku prospechu nášho poľnohospodárstva alebo môžu niektoré regióny naopak poškodzovať.
8. augusta 2022
Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba je veľkou čiernou skrinkou, a to nie len čo sa týka spotreby vody, ale predovšetkým jej kontaminácie. Už len fakt, že poľnohospodárske subjekty a farmy dobytka majú svoje vlastné studne s nekontrolovanou spotrebou vody, je zarážajúci. Omnoho závažnejším problémom je však znečisťovanie vody, a to nie len biologickým materiálom, ale hlavne chemickými látkami. Koľko a predovšetkým akých škodlivých látok sa nám do prostredia dostáva z jednotlivých poľnohospodárskych zariadení a fariem dobytka, by malo byť pod drobnohľadom, nemyslíte?
4. augusta 2022
Žumpy predstavujú najdrahší a najrizikovejší spôsob zneškodňovania splaškových vôd. Prečo nám na Žitnom Ostrove chýbajú kapacity ČOV, hoci sa jedná o pomerne nové zástavby? Až 31% obyvateľov v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov je bez napojenia na verejnú kanalizáciu. Kde vzniká nerovnosť medzi vodou dodanou do domácností a chýbajúcimi kapacitami na jej čistenie? V prvom rade, územný rozvoj ignoruje existujúce limity vodárenskej infraštruktúry. Ide o systémový problém, kde obce umožňujú individuálnu výstavbu bez toho, aby boli pripravené na likvidáciu odpadových vôd z nových zástavieb. Myslíte si, že je správne, aby obce povoľovali stavebníkom žumpy tam, kde sa nie je možné napojiť na obecnú kanalizáciu?
2. augusta 2022
Prípravky na ochranu rastlín (pesticídy) sú jedným z hlavných zdrojov znečistenia povrchových i podzemných vôd v Európe. Žitný Ostrov je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe, a tak kontaminácia vôd v tejto oblasti má obzvlášť závažné dôsledky. Stále častejšie si pokladáme otázku, či robíme v tomto smere dosť na to, aby sme si naše zdroje pitnej vody udržiavali čo najčistejšie. Vstup pesticídov na trh a ich používanie je regulované, aby sa zamedzilo nepriaznivým účinkom a rizikám pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. Preto sa nemôžu uvádzať na trh bez úradného testovania a registrácie, v rámci ktorých sa stanovia aj podmienky pre používanie v daných prírodných, klimatických podmienkach štátu. V rámci Európskej zelenej dohody a najmä nových stratégií „chemikálie pre udržateľnosť“, „z farmy na stôl“ a „biodiverzita“ sa očakáva revízia právnych predpisov EÚ, týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín.
PS: Na zozname 12tich pre ľudský organizmus najškodlivejších látok je 9 pesticídov.
28. júla 2022
Odpadové vody. Neustále zdôrazňujeme, že kvalita aj kvantita našej vody je priamo spätá so správnou vodnou politikou, a že manažment odpadových vôd je prinajmenšom rovnako dôležitý, ako nakladanie s čistou vodou. Ako sme už spomínali, obce na Žitnom ostrove majú problém s odvádzaním odpadových vôd, a tak nás zaujíma práve názor Vás - občanov dedín na Žitnom ostrove - ako Vy nakladáte s odpadovou vodou? Má vaša obec obecnú kanalizáciu a ste na ňu pripojení? Máte žumpu, alebo domovú čistiareň odpadových vôd? V jednom z ďalších príspevkov prinesieme pohľad na širšie súvislosti v tejto aktuálnej téme.
26. júla 2022
Vodné zdroje sú na Slovensku nerovnomerne rozložené v čase a priestore. Zmena klímy prináša zvýšený výskyt extrémnych javov, či už vo forme sucha a nedostatku vody, povodní alebo silných búrok. Je preto potrebné pripraviť sa na tieto zmeny prípravou, realizáciou a prevádzkou konkrétnych preventívnych opatrení v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov, a to jednak priamo na vybraných tokoch, ale aj mimo vodných tokov v lesoch, v poľnohospodárskej krajine, v urbánnych oblastiach nachádzajúcich sa v príslušnom povodí, ako aj v celej krajine.
23. júla 2022
Na potulkách za vodami Slovenska sme narazili na takýto lesný pramienok. V súčasných letných dňoch z neho voda ubúda každým dňom. Hádam vám pohľad naň spríjemní víkend a aspoň pomyselne vás ochladí. Pekný víkend!
20. júla 2022
Pohľad na ponorné čerpadlo hodené v lesnom potôčiku za dedinou je veľavravný. Na východnom Slovensku klesá hladina spodnej vody na historické minimá a úžitková voda sa stáva nedostatkovou komoditou. Nie každý má možnosť napojiť sa na takýto vodný zdroj, a tak sa zachytávanie dažďovej vody postupne stáva nie len ekonomicky výhodnou, ale aj jedinou alternatívou. Možno je čas začať zapracovávať systémy zberu dažďovej vody do našich obydlí už pri ich výstavbe.
19. júla 2022
Ako vieme, koryto Dunaja sa dlhodobo zabahňuje, následkom čoho sa znižuje priepustnosť štrkových vrstiev na jeho brehoch. Vďaka tomuto fenoménu sa zároveň spomaľuje dopĺňanie spodných vôd v oblasti Žitného ostrova. Tento efekt má z veľkej časti na svedomí vodné dielo Gabčíkovo. Čistenie vodného koryta je ekonomicky nákladná vec, preto sme sa skúsili zamyslieť nad alternatívou dočasného zrýchľovania vodného toku tak, aby sa vrstva bahna sama postupne uvoľňovala v prúde rieky. Čo myslíte, dala by sa dočasne všetka voda presmerovať do starého koryta rieky a nechať prúd urobiť túto zložitú prácu za nás? Takáto otázka v budúcnosti určite padne...
15. júla 2022
Dôvodom, prečo sa my - Proti suchu zaoberáme odpadovými vodami je, že voda SR má, podobne ako minca, dve strany. Odpadová voda je druhou stranou úsporných opatrení, avšak kontaminácia túto odvrátenú stránku mnohokrát multiplikuje. Problém odpadových vôd je v skutočnosti NAJZÁVAŽNEJŠÍM problémom spotreby vody. Náš predošlý príspevok rozvíril vody vo viacerých ohľadoch a padlo v ňom aj veľa kritických poznámok. Do niektorých tém by sme sa síce neradi zapájali, no dovolíme si niekoľko praktických rád a zdôvodnení na danú tému. PS: V téme budeme pokračovať opäť budúci týždeň.
1. Podozrenie na závažné znečistenie vôd je možné hlásiť rovno na čísle 158 (Polícia SR), resp. 150 (Hasičský a záchranný zbor SR) https://www.sizp.sk/voda/mimoriadne-zhorsenie-vod
2. Podozrenie na zhoršenie vôd, resp. podnet na znečistenie životného prostredia (vypúšťanie septiku alebo žumpy) môžeme takisto hlásiť na 158 alebo rovno podať podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
3. Podnet môžeme takisto podať na stavebnom úrade obce, ktorá ho však posunie na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
Avšak, agendu týkajúcu sa riešenia trestnej zodpovednosti už nemá na starosti Ministerstvo životného prostredia, ale Ministerstvo vnútra SR...
14. júla 2022
Vývoz fekálii nie je lacná záležitosť, a tak sa hľadajú rôzne lacné, avšak devastačné riešenia. Ako by ste sa zachovali, keby váš sused trativodom vypúšťal obsah svojej žumpy do okolitej krajiny? Aký postup by ste zvolili? Myslíte, že sa je kam obrátiť s prosbou o pomoc a aj sa jej dovolať? Tento problém dnes totiž zahŕňa celkom zaujímavú agendu.
12. júla 2022
Mnohí sa pýtame - kam sa tá naša voda stráca? Odpoveď je síce komplexná, no zároveň jednoduchá. Slovensko získava vodu z dvoch zdrojov - vodné toky a atmosferické zrážky. Výdatný vodný tok máme iba jeden - Dunaj. Ten zabezpečuje 70% zásob pitnej vody SR a poskytuje nám akú-takú vodnú “stabilitu”. Zbytok vody spadne na naše lúky, polia, pasienky, lesy a vrchy v podobe zrážok. Zrážková činnosť je ovplyvnená frontálnymi atmosferickými systémami, ktoré nedokážeme ovplyvniť, no vodu, ktorá k našim nohám už raz spadne, máme vo svojej moci. Počas desaťročí aktivít v poľnohospodárstve, chove dobytka, lesnom priemysle a urbanizácii sme zmenili náš krajiný systém natoľko, že už nevie pojať také množtvo vody, ktoré by zabezpečilo stabilné obnovovanie vodných zdrojov. Na 60% územia SR sa dlhodobo znižujú zásoby podzemnej vody. Na svedomí to majú najmä odvodňovacie opatrenia, hrádze, vyklčované plochy, plochy poznačené eróziou. K problému vstrebateľnosti zrážok sa pridáva ďalší parameter - nárazovosť zrážok. Dažde majú čoraz častejšie charakter nárazových výdatných lejakov, ktoré síce vodu prinesú, no krajina ich nedokáže vstrebať, a tak nám voda z podzemných zdrojov ubúda. Kde teda je naša voda? Odnášajú ju naše vodné toky, pretože si ju nevieme vziať a uskladniť.
7. júla 2022
Vývoj ukazuje, že skôr-či-neskôr sa budeme musieť aj v poľnohospodárstve naučiť vodu využívať efektívnejšie. Obzvlášť v regiónoch východného Slovenska každým rokom klesá úroveň podzemných vôd, čím sa zavlažovanie v poľnohospodárstve stáva relatívne nákladnejším na vodu. Tu majú opatrenia na šetrenie a zachytávanie vody v krajine najväčší význam. Zatiaľ nepatríme ku krajinám chudobným na zrážky, a tak šetriace opatrenia môžu mať v slovenských podmienkach inú štruktúru, no napriek tomu, tu je 5 najzákladnejších opatrení, ktoré budeme musieť do poľnohospodárstva zapracovať:
  • Zachytávanie dažďovej vody
  • Precízne časovanie zavlažovania
  • Rozčleňovanie zavlažovanie na mikroregiónálnej úrovni
  • Bio farmy
  • Pokročilé zavlažovacie technológie
30. júna 2022
Tip na leto. Ak sa chystáte na dovolenku niekde, kde to pod hladinou vyzerá takto a zároveň by ste to také krásne radi videli aj nebudúce, zamerajte svoju pozornosť minimálne na výber opaľovacieho krému, či iného ochranného prostriedku pred UV žiarením. Obzvlášť dve zložky - OXTINOXÁT a OXYBENZON (aj jeho variácie) pôsobia na korálové kolónie horšie, ako kyanid.
Zdroj
29. júna 2022
Pesníčka je to síce už obohratá, no napriek tomu je a vždy bude jednou z najaktuálnejších. Starajme sa o Dunaj a jeho koryto. Ohromnými stavbami pozdĺž toku sme už značne obmedzili priesak riečnej vody do spodných vrstiev na jeho ľavom brehu. Rafinéria Slovnaft s hydraulickou stenou potom prerušila prirodzený priesak v poslednej časti "rýchleho" toku. Nižšie sa tok Dunaja vplyvom vodného diela spomalil natoľko, že sa koryto zanieslo hrubou vrstvou bahna. Takýto stav nielenže zabraňuje vsakovaniu vody do spodných vrstiev podložia, ale dokonca podporuje anaeróbne rozkladné procesy. O kvalitné vodné zdroje tak prichádzame. Takýto smutný osud práve postihol vodný zdroj Kalinkovo, ktorý kvôli vysokému obsahu mangánu už nie je vyhovujúci na pitné účely. Je to skôr náš smutný osud..
27. júna 2022
S kolobehom a spotrebou vody v domácnostiach toho už veľa nenarobíme. Skutočná úspora je v našom premyslenom hospodárení s odpadovou vodou, počínajúc spláchnutím až po vypustenie nezávadnej vody späť do obehu. A tu sú i ozajstné problémy vodného hospodárstva SR. Poďme sa bližšie pozrieť na jeden z Top 10 problémov. Na Slovensku čistíme kanalizačnú odpadovú vodu kvalitne a efektívne, a za pomoci najmodernejších technológii. Problémom však začína byť nedostatočná kapacita čistiacich staníc. Na našom na vodu najbohatšom území - území Žitného ostrova (70% zásoby pitnej vody SR) - je čistenie odpadovej vody dlhodobo zanedbávaným parametrom. V trojuholníku Rovinka - Veľké Uľany - Gabčíkovo, žiadna z obcí neinvestovala do ČOV. Okolité ČOV, do ktorých voda smeruje buď potrubím alebo transportom, sú na hranici kapacity a začínajú obmedzovať príjem dovezenej splaškovej vody. Čo budú majitelia všetkých tých žúmp a septikov robiť s odpadovou vodou? Kde táto voda skončí? Čo myslíte?
23. júna 2022
Toto opatrenie nám problém nevyrieši! Splachovače s dvoma polohami spláchnutia majú isto svoj zmysel vzhľadom na dva spôsoby ľudského vylučovania, avšak v celkovom meradle úspory vody predstavujú takmer zanedbatelné zlepšenie. Naopak, vodári takýto "zlepšovák" neuznávajú. V časoch sucha nedostatok vody v kanalizačných potrubiach spôsobuje ich zanášanie, a tak vedľajšie efekty minimálnej úspory predstavujú zvýšené náklady pre správcov kanalizačnej infraštruktúry.
21. júna 2022
Domácnosť nablýskaná, ale litre odpadu v kanalizácii. Hygiena domácnosti, pranie a umývanie riadu je parameter, ktorý priamo ovplyvňuje spotrebu vody (15-20% spotreby domácnosti = 15-20L), avšak používanie chemických čistiacich prostriedkov môže sekundárne ovplyvniť spotrebu vody niekoľkonásobne viac. V budúcich príspevkoch sa skúsime zamyslieť, aký závažný dopad má prílišné používanie chemických čistiacich prostriedkov v domácnosti na naše vodné hospodárstvo. Asi už tušíte, že menej je viac, oveľa viac.
21. júna 2022
Najväčšie rezervy máme v technológii zavlažovania. Poľnohospodárstvo je zďaleka najväčším spotrebiteľom našej vody, a to nielen v globálnom, ale aj v lokálnom - slovenskom ponímaní. Pretože poľnohospodári čerpajú vodu zo svojich “vlastných” studní, nie je takmer žiadna kontrola nad ich spotrebou. Tlak na efektivitu kladie iba spotreba elektrickej energie a logistika, ale voda samotná sa v tomto odvetví za cennú nepokladá. Obzvlášť v regiónoch východného Slovenska je dopad poľnohospodárstva na výdatnosť vodných zdrojov decimujúca.
13. júna 2022
Takto áno! Asi sa zhodneme, že na niektoré skutočnosti sa síce dá pozerať štatisticky, ale závery prinášajú viac informačnej škody ako praktického úžitku. Aj spotrebu vody v živočíšnej výrobe musíme striktne rozčleňovať, a tak prinášame takúto korekciu nášho pôvodného príspevku o vodnej stope v živočíšnej výrobe. Voľne chovaný dobytok má nielenže neporovnatelne nižšiu spotrebu vody, ale v mnohých prípadoch pôsobí dokonca aj prospešne pre charakter krajiny. A áno, určite sa aj tu dá polemizovať o tom, že ani lúky a pasienky nie sú pôvodný typ ekosystému, ale tu by sme asi zachádzali priďaleko.
9. júna 2022
Pri príležitosti dnešného príjemného a celkom výdatného dažďa na západnom Slovensku nám nedá znova poukázať na potenciál zachytávania a redistribúcie dažďovej vody. Zoberme si napríklad sídlisko Petržalka s rozlohou 28,7 km2 (28700000m2). Len plocha striech bytových domov a ostatných budov infraštruktúry je okolo 7% celkovej plochy, čo predstavuje viac ako 2 milióny m2 plochy. Odvodnením tejto plochy by sme získali pri dnešnom daždi o výdatnosti 20mm/m2 viac ako 40 miliónov litrov (40 tisíc M3) nezávadnej dažďovej vody, ktorú by sme mohli zadržať v podzemných nádržiach. Touto vodou be sme mohli zavlažovať plochu parkov a mestskej zelene v Petržalke o ploche 6 mil. m2, pri spotrebe 0,5L/M2/deň skoro dva týždne! Voda len zo striech by stačila na to, aby boli naše parky stále zelené! Ak by sme k tomu pridali aj vodu z ciest a parkovísk, ktorá si, s výnimkou zimnej sezóny, nevyžaduje zásadné čistiace procesy, sme samozrejme v úplne vesmírnych číslach. Čo si o tom myslíte?
7. júna

Šaty robia človeka! Ale predovšetkým uvedomelú ľudskú bytosť.. P. Jana Vachová mala v jednom z minulých príspevkov správnu poznámku na tému spotreby vody v odevnom priemysle. A tu je zopár informácii k veci. Textilný priemysel je druhým na vodu najnáročnejším priemyslom. Na produkciu jedného bavlneného trička sa použije priemerne 2700 litrov vody. Bežné ošatenie človeka zahŕňajúce spodné prádlo, nohavice a tričko spotrebuje až 22000 litrov vody. Do perspektívy s inými spôsobmi použitia H2O si to všetci vieme dať sami, ale predovšetkým nám to dáva priestor na prehodnotenie štruktúry našej spotreby čo sa týka šatenia sa. Odporúčania; Kupujme si pokojne šaty v Second hand-e, nekupujme kvantá lacných kúskov, len preto, aby sme mali nové, darujme použité odevy, snažme sa "vynosiť" šaty čo najviac, no predovšetkým, skúmajme pôvod použitej bavlny, značne naberajú na význame.

Mapa zberných miest

3. júna

V spotrebe vody v domácnosti patrí Slovensko so 100L na obyvateľa k tým menej “plytvajúcim krajinám, avšak rovnako dôležité, ako to, koľko vody spotrebujeme je, aká znečistená od nás odchádza späť do obehu. Prvá zo série rád, ČO MÔŽEM UROBIŤ LEPŠIE, znie - dbajme na to, čo vylievame do záchoda a umývadla. Použitý kuchynský olej tam nepatrí! Nielen, že zanáša kanalizačné potrubie, ale multiplikuje efekt biologickej kontaminácie a značne komplikuje proces čistenia splaškovej vody v ČOV. Čo s takýmto olejom? Odneste ho do Kauflandu alebo na jednu z čerpacích staníc Slovnaft, kde ho ďalej využijú. Dve muchy jednou ranou!

Mapa zberných miest

30. máj

V hospodárení s "našou" vodou sa dá nájsť celý rad chýb a negatív, my sa však usilujeme o to, aby si každý našiel k ochrane vody svoju cestu prostredníctvom pozitívnych zážitkov a povzbudzujúcich informácii. A tu je jedna z takýchto správ: Slovensko má 60% podzemných a povrchových vôd v dobrom stave. Nie je to síce tak ružové ako vo Fínsku, či Nórsku, no napriek tomu máme neporovnatelne čistejšiu vodu, ako väčšina západnej Európy. Tak sa o ňu starajme!